Prekážky v práci podľa českej legislatívy

Prekážky na strane zamestnanca Zo vzniku pracovnej prekážky vyplývajú zamestnancovi určité povinnosti, ktorých nedodržanie môže byť zamestnávateľom považované za porušenie pracovnej disciplíny. K nim patrí včasné upozornenie zamestnávateľa na neprítomnosť, ako aj preukázanie jej vzniku a trvania. V prípade, že o danej neprítomnosti zamestnanec vopred nevie, je nutné zamestnávateľa informovať o vzniku neprítomnosti a predpokladanom trvaní, čím skôr po jej vzniknutí. Pri vzniku prekážky v práci má zamestnanec možnosť požiadať o pracovné voľno. Hmotné zabezpečenie zamestnanca po dobu jej trvania však závisí od charakteru tejto prekážky. K prekážkam na strane zamestnanca patria dôležité osobné prekážky, prekážky z dôvodu obecného záujmu, iné prekážky na strane zamestnanca. 1. Dôležité osobné prekážky Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, ak sú príčinou dôležité osobné prekážky. K týmto patrí dočasná pracovná neschopnosť, karanténa, materská, či rodičovská dovolenka alebo ošetrenie člena rodiny. Pri dočasnej pracovnej neschopnosti prináleží zamestnancovi náhrada mzdy za plánované smeny počas prvých 14 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len DPN). Prvé tri pracovné dni DPN, najviac však 24 hodín z takto plánovaných smien, (tzv karenčná doba), je doba počas ktorej náhrada mzdy zamestnancovi neprislúcha. Pri karanténe však vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy už od prvého dňa. Náhradu mzdy je možné zmluvne alebo vnútorným predpisom stanoviť i na prvé tri pracovné dni DPN a dokonca i zvýšiť nad zákonné sadzby. Naopak k zníženiu náhrady mzdy o 50 % dochádza, ak je pracovná neschopnosť zavinená zamestnancom, a to napr. požitím omamných látok, spáchaním trestného činu a pod. Zamestnávateľ môže kontrolovať, či sa dočasne práce neschopný zamestnanec zdržuje počas prvých 14 kalendárnych dní v mieste pobytu, ktoré uviedol lekárovi. Miesto pobytu možno zmeniť len so súhlasom ošetrujúceho lekára, s tým, že o danej zmene musí byť následne informovaný i zamestnávateľ. Zamestnankyňa má nárok na 28 týždňov materskej dovolenky alebo 37 týždňov, ak porodila zároveň viac ako 1 dieťa. Materskú dovolenku nastupuje najskôr začiatkom 8 týždňa pred termínom pôrodu a najneskôr začiatkom 6 týždňa. Ak sa dieťa narodí mŕtve, materská dovolenka sa znižuje na dobu 14 týždňov. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi/ zamestnankyni na základe žiadosti nástup na rodičovskú dovolenku. Táto začína skončením materskej dovolenky pre matku alebo narodením dieťaťa pre otca, a to na dobu najviac do 3 roku veku dieťaťa. Príloha k nariadeniu vlády č. 590/2006 Sb., ktorá vymenováva iné dôležité osobné prekážky na strane zamestnanca, ďalej určuje i to v akom rozsahu a za akých okolností prináleží zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Uvedené prípady s náhradou mzdy sú nasledovné: vyšetrenie/ ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (na nevyhnutne potrebný čas, ak nie je možné vykonať dané ošetrenie mimo pracovnú dobu), lekárska prehliadka, vyšetrenie alebo očkovanie, ktoré priamo súvisí s výkonom práce, znemožnenie cesty do zamestnania z dôvodu meteorologických vplyvov ťažko postihnutého zamestnanca, prevoz manželky pri pôrode do nemocnice (na nevyhnutne potrebnú dobu),, úmrtie rodinného príslušníka (s rozdielnou dĺžkou voľna od nevyhnutne potrebnej doby až do 3 dní na základe stupňa príbuznosti), pohreb kolegu, vlastná svadba (najviac 2 dni, z toho 1 deň s náhradou mzdy) a svadba detí (najviac 1 deň), presťahovanie zamestnanca, ktoré je v záujme zamestnávateľa (najviac 2 dni), doprovod rodinného príslušníka do zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia (na nevyhnutne potrebnú dobu, najviac však 1 deň; pri doprovode zdravotne postihnutého dieťaťa môže byť poskytnuté voľno až 6 pracovných dní v roku), hľadanie nového zamestnania pred skončením pracovného pomeru podľa § 52 písm. a) až e) Zákonníka práce (organizačné a zdravotné dôvody) - na nevyhnutne potrebnú dobu, najviac však pol dňa za týždeň počas trvania výpovednej doby. Prípady iných dôležitých osobných prekážok na strane zamestnanca bez náhrady mzdy sú: nepredvídané prerušenie prevádzky alebo oneskorenie hromadných dopravných prostriedkov, svadba rodičov, účasť pri pôrode. 2. Prekážky z dôvodu obecného záujmu K tomuto typu prekážok patria: výkon verejnej funkcie (poslanca, senátora, člena zastupiteľstva, a pod.), kedy je pracovné voľno poskytnuté bez náhrady mzdy a na dobu maximálne 20 pracovných dní v roku; výkon občianskej povinnosti (tlmočník na súde, svedok, poskytovanie pomoci pri prírodných katastrofách, a iné), ktorý je opäť bez náhrady mzdy; iné úkony v obecnom záujme (činnosť člena v odborovej organizácii, člena Horskej služby, dobrovoľného zdravotníka Červeného kríža, sprostredkovateľa, darovanie krvi a iných biologických materiálov, a iné). V zmienených prípadoch je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca v potrebnom rozsahu, ak nie je možné danú činnosť vykonať mimo pracovnú dobu. plnenie brannej povinnosti, počas ktorejdostane zamestnanec pracovné voľno, spolu s náhradou mzdy; absolvovanie školenia, inej formy prípravy alebo štúdia, akide o prípady zvyšovania kvalifikácie zamestnanca v súlade s potrebou zamestnávateľa. V rámci rekvalifikácie vypláca zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku po celú dobu jej trvania. Pri prekážkach bez náhrady mzdy, je možné túto náhradu poskytnúť, ak sa daná skutočnosť dohodne zmluvne, či vnútorným predpisom. 3. Iné prekážky na strane zamestnanca K iným prekážkam na strane zamestnanca patria prekážky, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín a pre ktoré neplatia hore uvedené pravidlá. Sú to napríklad: účasť v stávke, strata predpokladov pre výkon práce daných právnymi predpismi, strata právnej spôsobilosti k výkonu práce zavinená zamestnancom, nespôsobilosť k výkonu práce kvôli požitiu omamných látok. Prekážky na strane zamestnávateľa V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu prevádzkových príčin, ako napr. porucha stroja, nedostatok výrobných surovín, či prerušenie v dodávke energií, hovoríme o prekážkach na strane zamestnávateľa. Ak zamestnancovi nebola pridelená iná práca, má za daných okolností nárok na náhradu mzdy vo výške najmenej 80% priemerného zárobku. Pokiaľ sú dôvodom prerušenia poveternostné vplyvy, má nárok na najmenej 60 % priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať náplň práce z iných dôvodov, hovoríme o ostatných prekážkach na strane zamestnávateľa. V danom prípade zamestnancovi prináleží náhrada mzdy výhradne vo výške priemerného zárobku. Tzn. náhrada mzdy nemôže byť na rozdiel od predchádzajúcich prípadov vyššia, než je výška priemerného zárobku zamestnanca. K takýmto prekážkam patria všetky obmedzenia výkonu práce, ktoré nespôsobili živelné pohromy, či prevádzkové príčiny (tzv. prostoje).

Prekážky v práci podľa českej legislatívy

The full article is available to users registered at Hard Skills